Bol sparný letný podvečer. Škrípot bŕzd vlaku, prichádzajúceho do stanice, vyľakal neďaleký kŕdlik zvedavých vrabcov. So škrekotom sa rozpŕchli na všetky strany a posadali si kade-tade.

         Z vlaku vystúpili prví cestujúci. Medzi nimi húfik turistov s batohmi na chrbtoch. Bola som taká zaujatá sledovaním  vystupujúcich, že som zabudla na svoju prácu. Stála som s otvorenými ústami pred otvorenou prázdnou skrinkou, s pútačmi v ruke. Turisti. Medzi nimi černosi i deti a skrinka s pútačmi otvorená, prázdna. Materiál v mojich rukách. Zvedavé krútiace hlavy, lámaná slovenčina. “Dobrá deň.“ Veď to oslovili mňa. Čo chcú? Rozumela som iba tomu: ...krásy kraja. Hurá, mám vyhrané! Moja práca o rodnom kraji, dedine, neostane nepovšimnutá. Ale ako na to? Nie sú to Slováci, sú to cudzinci. Ako ich upútať? Ako im to priblížiť? Mala som viac času venovať konverzácií v cudzom jazyku. Myšlienky, nápady letia ako splašené. Čo urobiť, aby pochopili že:

         Snežnica je podhorská dedinka, nachádzajúca sa v malebnom údolí Vretňa a Brodenca. Kopce spolu chránia pokojný spánok snaživých snežnických ľudí, aby sa zobudili do krásneho rána. Túto kysuckú obec nájdete v lone Kysuckej vrchoviny, len pár kilometrov od Kysuckého Nového Mesta a krajského mesta Žiliny. Dominantou je stará lipa, rastúca pri kostole. Je zákonom chránená. Bodaj by nie, veď skrýva tajomstvá dediny najmenej tri storočia. Od lesov  sa k dedine tiahnu úzke políčka i trávnaté lúky, plné zelenej paše. Celý rok možno podnikať zo Snežnice krásne túry. Prejdete najvyšší vrch obce Veľký Vreteň a nájdete sa v rekreačnej oblasti Ostré. Je tu lyžiarsky vlek, ihrisko i bazén. Nechýbajú Chodníky zdravia. Odtiaľto vedú cykloturistické trate do okolitých hôr. Úzka, kľukatá cesta vedie Radoľou k  Radoľskému kaštieľu. Je tu zoskupená história Kysúc v stálej expozícií. Ak máte šťastie, natrafíte na výstavku zručnosti žiakov základných škôl v okrese. Trochu nižšie Vás privíta strieborná stužka – rieka Kysuca. Kto dá prednosť kultúrnym pamiatkam, svoje kroky namieri na juh Kysuckej vrchoviny. Objaví  Budatínsky zámok a kostolné veže mesta Žiliny. Tie ho zavedú na starobylé námestie  s prekrásnou výstavbou dobových stavieb.

         Moje myšlienky pretrhne pohyb rukou. Maličký turista sa  ma snaží na niečo upozorniť. Čo to chce ? Veď  ja mu rozumiem!

Berie mi z ruky pokrčené papiere. Slabým hláskom prekladá môj výtvor a priateľov upozorňuje na našu obec. Všetci súhlasne prikyvujú a hľadajú značku, kadiaľ sa pobrať. Je to možné?

Zamykám skrinku a na istý čas sa stávam sprievodcom nových priateľov.